Slovenskí futbalisti, by už ani nemali byť nazývaní reprezentantmi, nakoľko svojím dlhodobo laxným prístupom k povinnostiam a biednymi výkonmi na medzinárodnej scéne ukazujú, že si vôbec nevážia právo obliecť si národný dres a hrať futbal za krajinu, v ktorej sa narodili. Každý, kto niekedy športoval vie, že sa nedá stále vyhrávať a žiaden z fanúšikov nečaká od našich hráčov, že budú každého v Európe porážať, aj keď aspoň tých papierovo slabších súperov by mohli. Oveľa viac než zlé výsledky však fanúšikom vadí samotný prístup futbalistov k ich reprezentačným povinnostiam. Viacerí sa zhodujú v tom, že kebyže to oni takto flákajú v práci, tak ich z nej okamžite vyhodia. Už aj predtým podali vo viacerých zápasoch mizerné výkony - v novembri 2012 prehrali 0:3 s českým ligovým výberom, hanbiť sa mohli aj za bezgólovú remízu s B-výberom Švédska, kde hrali úplne bez záujmu a túžby po víťazstve, alebo aj za chyby, po ktorých prehrali 1:2 v Belgicku. To však boli našťastie len prípravné zápasy, ale ani v tých kvalifikačných sa nevyhli zaváhaniam, keď doma podľahli Grécku 0:1 alebo remizovali so slabou Litvou 1:1. Vrcholom však bol katastrofálny výkon a výsledok 1:1 proti Lichtenštajnsku. To, čo naši potetovaní mládenci na trávniku predviedli sa dá bez zaváhania nazvať urážkou futbalu. Nečudo, že po zápase vo Vaduze vypenil aj väčšinou vždy pokojný a mierny prezident SFZ Ján Kováčik, ktorý bol „reprezentantom“ po zápase v šatni vyčistiť žalúdky a pred novinármi sa zmohol akurát na konštatovanie, že to bola obrovská hanba. Spomenul aj to, že naši futbalisti spávajú v rovnakých hoteloch ako Angličania, Taliani či Španieli a majú porovnateľné podmienky, ale všetci vidíme, že ich futbalové schopnosti za svetovou alebo európskou triedou výrazne zaostávajú. Dovolím si byť aj konkrétnejší...
Brankári:
Dušan Kuciak stal sa prvým slovenským brankárom, ktorý dostal od Lichtenštajnska gól, čo teda nie je bohvieaká vizitka...
Obrancovia:
Tomáš Hubočan – hráč Zenitu Petrohrad sa snaží nabiehať do krídelných priestorov a podporovať útok, ale bohužiaľ jeho centre sú veľmi čitateľné a prvoplánové. Nevie urobiť nič, čím by súpera prekvapil a čo je horšie, tak občas zmätkuje aj vzadu.
Lukáš Pauschek – obranca Slovana Bratislava je ešte mladý, zbiera skúsenosti, síce sa snažil, keď sa dostal na trávnik, ale to je príliš málo na to, aby bol užitočný pre mužstvo.
Marián Čišovský – stopér aktuálneho českého majstra Viktorie Plzeň má takisto podiel na inkasovanom góle, keď loptu nešťastne tečoval. Svoju chybu mohol napraviť v závere zápasu, ale hlavičkou z dvoch metrov trafil priamo do súperovho brankára.
Ján Ďurica – strelil po rohu hlavičkou vyrovnávajúci gól na 1:1, ale takisto mal veľký podiel na tom, že sme prehrávali 0:1, lebo sa úplne nezmyselne snažil vkĺzačkou zastaviť prihrávku na voľného útočníka Lichtenštajnska, namiesto toho, aby súperovho hráča obsadil a odstavil od lopty.
Dušan Švento – v prvom polčase bol jedným z najaktívnejších hráčov Slovenska, ale v druhom akoby mu došli sily a už nebol schopný nabiehať si dopredu, unikať po krídle a posielať odtiaľ nebezpečné centre do šestnástky. Od hráča Red Bull Salzburg sa čaká, že vydrží hrať z nasadením celý zápas.
Záložníci:
Richard Lásik – mladý záložník druholigovej talianskej Brescie bol na ihrisku úplne stratený, práve po jeho chybnej prihrávke sme zbytočne prišli o loptu a po sérii ďalších chýb inkasovali gól. Tréneri ho po necelej polhodine z trávnika stiahli.
Tomáš Ďubek – naskočil do zápasu ako náhradník a v druhom polčase sa ocitol za chrbtom domácej obrany a mohol ísť sám na brankára, ale nedokázal si dobre spracovať loptu a už vôbec nie zakončiť, takže sa naivne zvalil na zem mysliac si, že by z toho mohla byť penalta. Inak neukázal vôbec nič, teda jedine to, že na reprezentáciu nemá.
Marek Sapara – hráč tureckého Trabzonsporu už predviedol v reprezentácii omnoho lepšie výkony ako proti Lichtenštajnsku. Nepresné prihrávky, slabé štandartky, žiadna poriadna strela. Celkový prínos pre mužstvo bol nulový.
Marek Hamšík – hviezda Neapola neodohrala za slovenskú reprezentáciu ešte ani jeden naozaj vydarený zápas. Od roku 2009 dal za Slovensko len štyri góly, z toho tri z pokutových kopov. Ani on nevie, čo má na ihrisku vlastne hrať, väčšinou si chodí dozadu po loptu, ktorú o chvíľu stratí. A väčšina jeho prihrávok smeruje dozadu. Žiaden tréner si však nedovolí Hamšíka nepostaviť, hoci možno aj jemu by pomohlo, keby bol nútený o svoje miesto v zostave zabojovať.
Miroslav Stoch – snáď ako jediný sa snažil a makal. Nabehal toho dosť, ale pri zakončovaní alebo centrovaní nebol veľmi presný, čo je škoda, lebo on góly strieľať vie a dokonca aj veľmi pekné. Je jeden z mála našich hráčov, ktorému nerobí problém obísť súpera. Len si občas akosi nerozumie so spoluhráčmi...
Útočníci:
Filip Hološko – klasický brejkový hráč - buď stojí v ofsajde alebo márne naháňa loptu. Občas sa mu ju síce podarí získať a utekať s ňou na bránku súpera, ale to je všetko, čo dokáže. Nie je schopný urobiť kľučku, ktorou by sa uvoľnil a už vôbec nie presne či pohotovo zakončiť.
Marek Bakoš – v Plzni má povesť kanoniera, ktorý si vie v šestnástke nájsť svoje miesto a dávať góly, ale v reprezentácii sa mu túto povesť zatiaľ potvrdiť nepodarilo. Ani v Lichtenštajnsku nič osožné pre mužstvo neukázal.
Róbert Mak - výkon hráča nemeckého Norimbergu bol najväčším sklamaním. Neurobil nič užitočné pre mužstvo, občas síce ponaháňal loptu a potom sa tváril akoby práve prekonal svetový rekord v behu na 100 metrov, ale inak bol úplne neschopný. Chvíľami vôbec nebolo vidno, že aj on je na trávniku.