Bojí sa Fico Kotlebu?
Najväčší rozruch spôsobili výsledky regionálnych volieb v banskobystrickom kraji, kde v druhom kole županských volieb prehral Vladimír Maňka - podpredseda strany SMER-SD s lídrom Ľudovej strany Naše Slovensko Mariánom Kotlebom. Premiér Fico obvinil z úspechu radikála Kotlebu pravicu. Najskôr postavila zlého kandidáta - Ľudovíta Kaníka, ktorého by podľa jeho slov porazilo aj „vrece zemiakov" a potom v druhom kole nepodporila ľavicového kandidáta Maňku. Azda aj sami vidíte, aká nelogickosť sa skrýva v tomto konštatovaní. Teda, že pravica by mala podporovať komunistu, len aby sa k moci nedostal nejaký extrémista, ktorý podľa Ficových slov nemal mať v banskobystrickom kraji žiadnu šancu. Lenže opak sa stal pravdou a premiér sa opäť vo svojich predpokladoch mýlil. Samotný Kotleba na margo svojho volebného úspechu povedal: „Veľmi si vážim dôveru mojich voličov. Zvolenie za predsedu BBSK je pre mňa obrovskou výzvou nesklamať. A ja urobím všetko preto, aby som nesklamal, a aby ste si aj po štyroch rokoch mohli povedať, že volím správne, volím Kotlebu. Tiež sa chcem zo srdca poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na mojej skromnej predvolebnej kampani. Ďakujem tým, ktorí do úmoru roznášali naše letáky, aj tým, ktorí mi dobrou radou v pravý čas pomohli získať body v boji proti štvavej mediálnej kampani. Ďalej ďakujem všetkým, ktorí moju kampaň proti politickej mafii podporili finančne. A v neposlednom rade ďakujem tiež mojej rodine a hlavne pánu Bohu, bez ktorého požehnania by márna bola moja snaha."
Kto je vlastne Marián Kotleba a prečo u voličov uspel? Bývalý stredoškolský učiteľ má 36 rokov, pochádza z Banskej Bystrice a absolvoval až dve vysoké školy - Fakultu prírodných vied Univerzity Mateja Bela a v auguste tohto roku ukončil štúdium Ekonomickej fakulty UMB, kde získal titul inžiniera ekonómie. Od roku 2001 učil na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici, ale keď sa ukázalo, že je zakladateľom a lídrom občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, tak bol po tlaku zo strany vlády, samosprávneho kraja a médií v roku 2006 preradený na post správcu počítačovej siete. V tom čase sa zviditeľňoval ako líder hnutia Slovenská pospolitosť, ktorej rovnošaty pripomínali uniformy oddielov Hlinkovej gardy pôsobiacich počas vojnového Slovenského štátu a aj on sa v nich často na verejnosti objavoval počas rôznych pochodov, mítingov, protestov a zhromaždení. V roku 2010 založil Ľudovú stranu Naše Slovensko a o dva roky neskôr dostal z gymnázia definitívne výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Jeho politická strana získala hneď v prvých parlamentných voľbách po svojom vzniku až 33-tisíc hlasov a pred niekoľkými dňami Kotleba v regióne Banskej Bystrice opäť u voličov zabodoval. Politológ Ján Baránek tento jeho úspech vysvetľuje nasledovne: „Kde chýba alternatíva a situácia sa dlhodobo zhoršuje ako napríklad v bystrickom regióne, kde sa roky neriešil rómsky problém, tam dostávajú priestor politici, ako je Marián Kotleba." Podľa Baránka sú za neriešenie rómskeho problému zodpovedné všetky vlády od vzniku Slovenska v roku 1993 vrátane tej súčasnej na čele ktorej stojí Róbert Fico. A ten si to pravdepodobne dobre uvedomuje, keď pri otázke, kto je zodpovedný za to, že Marián Kotleba sa stal županom, ukazuje prstom na všetkých ostatných, len nie na seba. Pokúšal som sa získať odpovede predsedu ĽS Naše Slovensko, ale z oficiálnej mailovej adresy neprišla žiadna odpoveď a prostredníctvom Facebooku mi poslali administrátori Kotlebovej osobnej stránky nasledujúce vysvetlenie: „Dobrý deň, možno sa k tomu ešte nedostal a možno nemá záujem."
Zo zúfalého občana - poslanec!
Druhým človekom, ktorý uspel v regionálnych voľbách aj vďaka tomu, že roky márne bojuje s neprispôsobivými rómskymi susedmi v Malackách, je Oskar Dobrovodský. Ten kandidoval na post bratislavského župana a skončil na štvrtom mieste hneď za trojicou favoritov Frešo, Flašíková a Krajcer, ale napokon získal poslanecký mandát s druhým najvyšším počtom hlasov v BSK. Kde on vidí príčinu, že si získal sympatie značnej časti verejnosti? „Ľudia na Záhorí vidia, čo sa v tomto regióne deje a že tu bujnie korupcia a rodinkárstvo. Mňa volili najmä tí, čo ma poznajú osobne a vedia, že čo si zaumienim, za tým idem. Nie som klamár ani podvodník, v živote som nič neukradol ani nespreneveril. A asi aj preto mi dali dôveru, lebo videli, v akej som sa ocitol životnej situácii." Jeho problémy so susedmi sa ťahajú od vianoc roku 2008, kedy do ich susedstva v kedysi úplne pokojnej uličke na kraji Malaciek prisťahovali asociálov z obce Gajary. Tí znepríjemňovali život miestnym obyvateľom a tak sa ich tunajšia samospráva zbavila tak, že im kúpila dom v okresnom meste, kde sa vo veľkom počte nasťahovali a začali robiť peklo svojím novým susedom, teda rodine Oskara Dobrovodského. „Ja nie som rasista, ani nevediem boj proti Rómom, ale mám veľký problém s neprispôsobivými obyvateľmi susedného domu, ktorí porušujú viaceré zákony a všeobecne-záväzné nariadenia, ale nikto s tým nič nerobí - ani samospráva mesta, polícia alebo iné príslušné orgány." Oskar Dobrovodský sa svoju situáciu pokúšal vyriešiť všelijako, dokonca aj tak, že v roku 2012 zorganizoval v Bratislave dva Pochody za slušný život. Jeden sa pokúsili zastaviť občianski aktivisti na čele s Monikou Flašíkovou - Beňovou a ten druhý sa skončil incidentom - zapálením vlajky európskej únie pred Bratislavským hradom. „Keď sa konali tieto pochody, tak sa ma velitelia polície z Bratislavy pýtali či viem, aké skupiny extrémistov sa ku mne chcú pripojiť. Lenže je nemôžem za to, že so mnou sympatizujú aj takýto ľudia a nie som zodpovedný za ich prejavy a činy. Povedal som, že ak budú porušovať zákony, tak na to je tam polícia, aby voči tomu zakročila. Ešte som aj napísal blog, v ktorom som sa dištancoval od extrémistov, nacistov a fašistov, ale ani to asi nestačilo." Dobrovodského vypočúvala polícia raz aj krátko potom ako sa v Malackách uskutočnilo protirómske zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnil aj Marián Kotleba a pýtali sa ho, prečo ho tam zavolal. „Pravdupovediac v tom čase som ani nevedel, že tento človek existuje, nakoľko som žil viac rokov v zahraničí. On ma vtedy vyhľadal a asi 5 minút sa so mnou rozprával. Ale inak s ním nemám žiadnu komunikáciu, ani neorganizujeme žiadne spoločné aktivity. Ja pracujem ako strojár na dvanásťhodinové zmeny a medzi kolegami mám aj veľa Rómov. Hocikto sa ich môže opýtať či som rasista, nacista alebo extrémista a určite sami povedia, že nie. Mňa trápia akurát neprispôsobiví susedia a keby boli bieli, tak by to nikoho asi ani nezaujímalo." Najbližší čas ukáže, či vstupom do regionálnej politiky môže Oskar Dobrovodský riešiť aspoň svoju vlastnú situáciu a ako poslanec BSK nejako prispieť k riešeniu týchto problémov v Malackách. Ale možno jeden poslanec ba ani župan nič nezmôže ani nezmení. A najmä, ak je okolo neho kopec ľudí, ktorí mu nechcú pomáhať, ale iba hádzať polená pod nohy...
