reklama

Prečo pri pesničkách ožívajú len spomienky?

Cez predlžený veľkonočný víkend som sa niečo hľadal v pracovnom stole a našiel som škatuľku, v ktorej som mal uložené oznámenia o stužkovej od rôznych svojich kamarátov a kamarátok. A tak som postupne jedno po druhom bral do ruky a začal si na tých ľudí spomínať...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Nezabudol som na Teba!
Nezabudol som na Teba! 

Viem, že niektorí si medzitým založili rodiny a mnohí možno dnes majú potomkov, ktorí sa tento rok chystajú na maturitu. Iní odišli z Bratislavy a skúšajú šťastie niekde vo svete, tisícky kilometrov od domova. A zrazu som narazil na oznámenie od jedného dievčaťa, do ktorého som bol pred niekoľkými rokmi vážne zaľúbený. Mala síce frajera, takže náš vzťah nikdy nemohol prerásť do nejakej veľkej lásky. Skôr to bolo také tajné chodenie. Nikdy nezabudnem na jeden večer, keď som ju raz v noci odprevádzal domov a vonku začalo pršať. Preto sme sa ukryli pod nejaký prístrešok a ona mi začala spievať:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tmousa spúšťa dážď za slzou,
noc plakať skúša so mnou,
mesiac sa pod dáždnikom skrýva.
Príď na nebo hviezdy mi vráť,
nech sa nám smú krásne smiať,
odožeň žiaľ čo u mňa býva.
Mášzbierku hriechov, tá búrka je v nás
Hviezdsi sa zriekol, príď skús ich nájsť.

Vráť mi tie hviezdy čo si mi z lásky vzal,
svetlo aj im chýba
vráťmi tie hviezdy nebo si rozplakal.
Ja nechcem viac iba
vráťmi tie hviezdy
vráťsa smieš byť môj.

Priznám sa, že odvtedy patrí táto pesnička, ktorú pôvodne naspievala Beáta Dubasová, medzi moje najobľúbenejšie. Možno preto, že je nostalgickou spomienkou na moju dávnu lásku, ktorá by dnes mohla byť milovanou ženou a dobrou maminou. Mohla, ale nie je, pretože už nie je...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred časom som sa dozvedel, že Denisa zomrela. Za dodnesnevyjasnených okolností vypadla z okna. Nikto nevie, ako sa to stalo a nik netuší prečo. Ani ja...

Tmousa spúšťa dážď za slzou,
noc plakať skúša so mnou,
mesiac sa pod dáždnikom skrýva.
Láske je ľúto, je čierna a zlá,
Zmáčanýsmútok, sám na okno hrá.

Vždy, keď počujem tieto slová, tak mám po celom tele zimomriavky a do očí sa mi tisnú slzy. A ona aspoň na pár minút ožíva v mojich predstavách... Škoda, že nie naozaj, lebo takú moc žiadna pieseň nemá.

P.S. Ďakujem Dáši Šarközyovej za toto:

((video))

Roman Slušný

Roman Slušný

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Píšem, lebo ma to baví. Som autorom knihy Karol Duchoň - Muž s veľkým srdcom a publikácií Nezostalo po nich ticho I a II. Pracoval som ako novinár, momentálne sa venujem podpore slovenskej vážnej a populárnej hudby a výtvarného umenia. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu