Kým sa človek stane okrskárom a môže byť nasadený do akcie, musí absolvovať dve procedúry – sľub do rúk starostu obce, mestskej časti alebo primátora mesta a potom ešte školenie so zástupcami troch úradov – obvodného, miestneho a štatistického. Okrem toho si ma pár dní pred voľbami pozvala spolu s ostatnými okrskármi na stretnutie aj okresná zástupkyňa strany SaS. Nakoľko akcia prebehla v krčme, kde sa čapovalo zadarmo pivo, tak niektorí využili príležitosť na to, aby sa predviedli ako renomovaní znalci slovenského politického priestoru. Ešte predtým sme sa však dozvedeli, na čo by sme si počas samotných volieb mali dávať pozor, aby nedošlo k nejakej dodatočnej úprave hlasovacích lístkov alebo dokonca k manipulácii s celkovými výsledkami volieb v našom okrsku. Dokonca nám bolo odporúčané, aby sme bezprostredne po skončení hlasovania a uzatvorenia volebnej miestnosti pozbierali zo stolov všetky modré perá a vymenili ich za červené resp. zelené.
Deň pred voľbami mi skoro ráno na mobil volala pani z miestneho úradu a pýtala sa ma či náhodou nie som chorý alebo či sa v mojom živote nestalo niečo, čo by mi zabránilo prísť vykonávať v sobotu svoju občiansku povinnosť. Povedal som, že nie. Celú noc z piatka na sobotu som nezažmúril oka. Pociťoval som čosi medzi nervozitou a cestovnou horúčkou a možno som sa v podvedomí bál, aby som nezaspal. Okolo piatej ráno sme sa totiž mali hlásiť v našom kultúrnom stredisku, kde bolo treba pripraviť volebné miestnosti na slávnostný akt, čo znamenalo najmä vyvesiť množstvo papierov na vchod do spomínaného zariadenia a všetky možné nástenky a tabule v jeho interiéroch. O siedmej sme boli so všetkým hotoví a začali chodiť prví voliči. Nakoľko som bol okrskárom v lokalite, kde bývam, tak som mnohých aj poznal, takže som mal o zábavu aj postarané. Okolo ôsmej ráno prišli do miestnosti dvaja policajti v civile – vytiahli preukazy a predstavili sa, že sú z kriminálky. Upozornili nás, že v prípade akýchkoľvek problémov máme volať na linku 158 a oni okamžite prídu. Predpokladali sme dve možné riziká narušenia volieb, že sa nám niekto pokúsi ukradnúť volebnú urnu alebo nám zablokujú plenty, za ktorými občania krúžkovali svojich vyvolených kandidátov na budúcich poslancov. Krádeži volebnej urny mala zamedziť moja majestátna postava sediaca za vrchom stola našej volebnej komisie, takže ak by sa aj našiel nejaký výtržník, ktorý by chcel ujsť aj s našou urnou, tak by cezo mňa nemal prejsť.
Okolo pol jedenástej došlo k prvej zložitej situácii. Za jednou plentou sa nachádzal starší pán, ktorý si začal po sediačky čítať kandidátske listiny jednotlivých strán a vyzeralo to, že asi ani nehľadá stranu, ktorej by dal svoj hlas, ale skôr nejaké konkrétne meno. Keď tam sedel asi 15 minút a pred ostatnými plentami sa začali tvoriť čoraz početnejšie zástupy, tak sme za ním vyslali jednu členku volebnej komisie, aby sa ho spýtala či nepotrebuje s niečím pomôcť. Dosť podráždene ju odbil, že nie. Keďže sa ani po ďalších piatich minútach netváril, že by chcel skončiť, tak som sa do jeho blízkosti vybral aj ja. Všimol som si, že akurát vkladal do obálky dva hlasovacie lístky, na čo som ho upozornil, že by mal použiť len jeden. To ho zamestnalo ešte na niekoľko ďalších minút, ale napokon vhodil obálku do urny a pomaly odkráčal preč. Nebola núdza ani o humorné situácie. Jedna asi 88-ročná babka kričala spoza plenty na svojho asi 60-ročného syna, ktorý už odvolil a čakal ju obďaleč: „A koho mám krúžkovať?“ Na čo jej on dosť nervózne odvetil: „Nikoho nekrúžkuj, daj tam tú jedenástku a ideme domov.“ Inak starších ľudí prišlo asi najviac. Mnohí z nich ledva chodili, ale nejako sa došuchtali len aby mohli voliť. Koho volili, netuším, aj keď aj v našom okrsku jednoznačne vyhral Smer.
Samotné zrátavanie hlasov bolo dosť komplikovaným procesom. Najskôr sa lístky pracne spočítavali, potom sa výsledky zadávali do počítača a zároveň sa ešte ručne vypisovala zápisnica. Sumarizačné stredisko pre parlamentné voľby sa nachádzalo v bratislavskej Inchebe, kde sa čakalo niekoľko hodín na odovzdanie výsledkov, takže kým niektoré okrskové komisie ukončili svoju činnosť o jednej v noci, tak napríklad naša bola v plnej pohotovosti ešte o štvrtej v noci. A ako som sa dozvedel, tak posledné zápisnice boli na miestny úrad doručené o pol desiatej ráno. Po tejto priamej skúsenosti som rozhodnutý, že sa už o pozíciu okrskára v žiadnych voľbách uchádzať nebudem. Ani odmena vo výške 30,15 euro mi za to nestojí. Radšej sa na budúce nechám zvoliť za poslanca NR SR a volebnú noc strávim pri pečenom prasiatku, vínku a živej hudbe v centrále niektorej z politických strán.
