reklama

Ďakujem slovenským hokejistom, že poslali Kanaďanov domov!

Slovenskí hokejisti pripravili národu na majstrovstvách sveta vo Fínsku a Švédsku veľmi príjemné prekvapenie, keď sa im podarilo vo štvrťfinále cez Kanadu postúpiť do víkendových súbojov o medaily. Málokto čakal, že výber charizmatického českého trénera Vladimíra Vůjteka zostane na šampionáte až do záverečného dňa a teraz už len stačí vyhrať jeden zápas z posledných dvoch a bez cenného kovu z Helsínk chlapci neodídu. A to bude po deviatich rokoch naozaj nesmierny úspech...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Bez ohľadu na to, ako to dopadne, musím napísať jedno – ďakujem za ďalší krásny športový zážitok. Náš národ takéto úspechy fakt potrebuje ako soľ. Nemáme byť veľmi na čo pyšní, ani sa z čoho tešiť a preto pánboh zaplať za to, že sa okolo skúsených hráčov Miroslava Šatana, Michala Handzuša a Zdena Cháru vytvorila partia, ktorá veľmi túži niečo na medzinárodnej scéne dosiahnuť a zdá sa, že sú na najlepšej ceste, aby sa im to podarilo. Napamätám sa, kedy sme naposledy hrali na MS taký pekný, rýchly a kombinačný hokej a pritom boli úspešní aj výsledkovo. Prvé dva prehraté zápasy s Kanadou a Fínskom nás akoby nakopli, potom prišla nečakaná, ale zaslúžená výhra 4:2 nad USA (kde nám paradoxne dal jeden z gólov syn Petra Šťastného) a odvtedy ťaháme víťaznú sériu, ktorú neprerušila v play off ani namyslená Kanada. Na Facebooku som si dovolil nazvať Kanaďanov hajzlami, lebo ten nechutný faul, ktorý predviedol Getzlaf na Juraja Mikúša sa slušne pomenovať ani nedá. Víťazný gól Miša Handzuša necelé tri minúty pred koncom zápasu v našej päťminútovej presilovke a následné vyradenie Kanady bol tým najväčším trestom, aký mohol kanadský kapitán za svoj zákrok dostať. Občas sa ani nečudujem, že Američania príliš Kanaďanov neuznávajú a považujú ich za primitívnych drevorubačov, nakoľko sa tak najmä pri hokeji dosť často správajú. Veď asi mnohí máme ešte v pamäti, čo na MS v Petrohrade spôsobil Bertuzzi obrancovi Sekerášovi, keď ho narazil na mantinel tak, že ho z ľadu previezli rovno do nemocnice s otrasom mozgu. Medzitým sa Kanaďania na svetových šampionátoch stretli niekoľko krát s Čechmi a ak ich nevedeli poraziť hokejovými zbraňami, tak na konci zápasu sekali hokejkami do súperov a za každú cenu sa snažili vyvolať bitku, v ktorej zbabelo tĺkli aj dvaja-traja jedného protivníka. V roku 1997 dokonca aj syna súčasného trénera Slovenska trénera Vladimíra Vůjtka. Kanaďania sú skrátka hajzli a som rád, že si po nich do Helsínk prišli manželky a odviezli si ich domov. Dúfam, že stihli to lietadlo, čo im letelo vo štvrtok o štvrtej...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vraví sa, že história sa nezvykne opakovať, ale tentoraz sa to určite stane. Slovensku sa totiž podarilo do bojov o medaily postúpiť po piaty krát od roku 1996, kedy sme sa prebojovali už aj s mladým Pavlom Demitrom do A-kategórie MS. O prvý veľký úspech sa postaral tréner Ján Filc na MS 2000 v Petrohrade, kde sme po finálovej prehre 3:5 s Čechmi získali striebro, niekomu sa to málilo a tak si musel na zlato počkať až na MS 2002 vo Švédsku, kde sme v pamätnom finále zdolali Rusko 4:3 gólom Petra Bondru 100 sekúnd pred koncom. O rok neskôr na MS 2003 vo Fínsku sme získali bronz, z ktorého sme však mali obrovskú radosť, nakoľko sme porazili „bratov“ Čechov 4:2 a oni zostali bez medaily. Osud to však zariadil tak, že o rok neskôr sme tento nepríjemný pocit zažili aj my, keď sme prehrali súboj o tretie miesto s USA po samostatných nájazdoch futbalovým výsledkom 0:1. Samozrejme, že azda každý z nás by si prial, aby naši hráči získali titul majstrov sveta, čo by znamenalo vyradiť v semifinále ČR a vo finále vyhrať nad zatiaľ neporazeným Ruskom alebo domácim Fínskom. V hokeji je všetko možné a práve preto je to taký krásny a vzrušujúci šport, ktorý celý náš národ veľmi baví! Bez ohľadu na to, ako to napokon dopadne, bude tento víkend úžasný, hokejový a hádam v konečnom dôsledku aj radostný. Slovensko do toho!

Roman Slušný

Roman Slušný

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Píšem, lebo ma to baví. Som autorom knihy Karol Duchoň - Muž s veľkým srdcom a publikácií Nezostalo po nich ticho I a II. Pracoval som ako novinár, momentálne sa venujem podpore slovenskej vážnej a populárnej hudby a výtvarného umenia. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu