Najväčšími znakmi sú pochopiteľne zobrazené audiotexové čísla, na ktoré treba zavolať. Pod nimi beží malinkými písmenkami oznam o tom, kto audiotexovú linku prevádzkuje a aká je sadzba za zavolanie na ňu. Väčšinou je to suma okolo dvoch eur, čo sa neznalému a naivnému televíznemu divákovi nezdá byť až tak veľa, aby odolal pokušeniu a nezavolal tam. A kam vlastne? Je zrejmé, že priamo do štúdia to nebude. Samotní prevádzkovatelia týchto hier priznávajú, že všetky telefonáty smerujú na veľkokapacitný telefónny záznamník, odkiaľ sa telefonujúcemu ozve hlas nahratý na odkazovači, ktorý ho vyzve, aby nadiktoval svoje osobné údaje a potom ho drží na linke v nádeji, že bude každú chvíľku prepojený do vysielania. A pretelefonované impulzy veselo pribúdajú a človek netuší, aký veľký účet za mobil alebo pevnú linku mu od jeho operátora napokon príde. Nedávno boli medializované prípady, že ľuďom prišli domov faktúry na sumy od 200 do 600 eur, čo je teda pre priemernú slovenskú domácnosť poriadny škrt cez rozpočet. A najmä, keď hlavnou motiváciou pre volajúcich je finančne si polepšiť. Veď to na obrazovke vyzerá tak ľahko a jednoducho. Beží časomiera, telefón stále nezvoní, moderátor - moderátorka vyzývajú ľudí, aby rýchlo volali, že linka je voľná a keďže hádanka je ľahká, tak máte pocit, že správnu odpoveď viete a už sa tam stačí len dovolať, aby ste peniaze vyhrali. Lenže to je ten najväčší omyl!
Skoro všetky audiotexové súťaže sú charakteristické jedným spoločným znakom - skoro nikto v nich nevyhráva! Takže keby ste si aj dali tú námahu a dokázali naraz aj niekoľko týždňov sledovať všetky takéto hry, tak by ste ani raz nezaznamenali situáciu, že sa nejaký súťažiaci dovolá, správne zodpovie na hádanku alebo otázku a moderátorka mu povie, že vyhral sumu, ktorá dovtedy svietila na televíznej obrazovke. Jednoducho je to zariadené tak, aby 99,9 percenta volajúcich nevyhralo. Do štúdia zásadne prepájajú len tých, čo správnu odpoveď nepoznajú alebo ju nepovedia. Keď aj automat náhodou vyberie volajúceho, ktorý by správnu odpoveď vedel, tak režisér priameho prenosu ho do štúdia prepojiť vôbec nemusí. A keby ho náhodou aj oklamal a tváril by sa, že správnu odpoveď nepozná a potom by ju chcel moderátorke počas spojenia s ňou povedať, tak režisér takéto spojenie s telefonujúcim preruší a na obrazovke to bude vyzerať akoby volajúci padol z linky. Tých fínt a spôsobov, akými sa manipuluje s dôverčivými divákmi existuje dosť veľa. Jedným zo základných pravidiel je postaviť hádanku tak, aby neexistovala jednoznačne správna odpoveď. Napríklad pri zadaní spočítajte koľko eur vidíte na obrázku, sú niektoré mince alebo bankovky graficky upravené tak, že ich nemožno považovať za platné platidlá a tým pádom nie je platná vlastne ani žiadna odpoveď, lebo divák nemôže vedieť či nie sú peniaze upravené aj zo strany, ktorú na obrazovke nevidno. Takisto je priam nepochopiteľné, ako môžu byť ľudia takí hlúpi a rátať, koľko jabĺk sa urodí v sade, kde rastú štyri lipy. V zadaní ich síce pomýlia a nútia počítať, keď tvrdia, že každá z nich má istý počet konárov a halúziek, ale aj tak by nikto normálny nemal zavolať do televízie a tvrdiť, že na lipe rastú jablká! Rovnako mi rozum zostával stáť, keď som raz bol svedkom toho ako do štúdia prepojili staršieho pána evidentne v ľahkom alkoholickom opojení, ktorý mal hádať, aká osobnosť je na fotografii. Bola tam snímka českého režiséra Zděnka Trošku a on tvrdil, že ide o herca, čo hral hlavnú úlohu vo filme Twilight. Vtedy sa mi už naozaj nechcelo veriť, že by takáto sranda mohla niekomu stáť za minuté peniaze.
Jedným z najúčinnejších nástrojov pre dôverčivých ľudí, ktorí sú ochotní sa zapojiť do audiotexovej súťaže je možnosť získať finančnú prémiu aj za nesprávnu odpoveď. Naposledy v TV Fooor núkali za nesprávnu odpoveď celkom vysokú sumu 400 eur. Myslíte, že niekoho prepojili do štúdia? Nie! Časomiera slúžila len na to, aby sa zvýšil počet ľudí, ktorí dúfali, že získajú peniaze, aj keď netrafia správnu odpoveď. A buďte si istí, že počty volajúcich boli niekoľkonásobne vyššie, než v ostatnom priebehu súťaže. Jednoznačne sa prihováram za to, aby sa takéto súťaže na Slovensku zakázali, pretože jednak v nich nie sú garantované žiadne výhry, takže divákov už len vysielaním takého programu uvádzajú do omylu a sľubujú im možnosť získať finačnú prémiu, čo sa však nestane, nakoľko ide o rozsiahlu mediálnu manipuláciu s podvodníckymi praktikami, ktoré majú jediný cieľ - obrať ľudí o peniaze. Objem finančných prostriedkov, ktoré organizátori pochybných televíznych súťaží každý mesiac inkasujú niekoľkonásobne prevyšuje ročné tržby tzv. Šmejdov, ktorí na Slovensku a v Čechách v minulosti organizovali predvádzacie a predajné akcie. Pod tlakom verejnej mienky sa už u nás prijali opatrenia na to, aby takýto podvodníci nemohli dôchodcov a starších ľudí klamať, pod tlakom im predávať niečo, čo nepotrebujú a finančne ich ruinovať. U audiotexových hier je však tých ohrozených skupín ľudí oveľa viac a patria k nim žiaľ aj maloleté deti, ktoré na to používajú telefóny svojich rodičov. Tí častokrát aj mesiac nevedia, že sa z ich mobilov voláva na audiotexové čísla a zistia to až vtedy, keď im domov príde faktúra v neuveriteľnej výške a oni si nechajú urobiť podrobný výpis hovorov.
