Miro Šatan je pre úspech Slovenska na zimnej olympiáde dôležitý...

Autor: Roman Slušný | 27.1.2014 o 11:10 | Karma článku: 6,88 | Prečítané:  1145x

O niekoľko dní začnú zimné olympijské hry v ruskom Soči. Nás bude pochopiteľne najviac zaujímať hokejový turnaj. Značný rozruch spôsobila už samotná nominácia reprezentácie SR na ZOH 2014, v ktorej sa ocitlo 25 slovenských hokejistov, vrátane troch dlhodobo zranených hráčov Sersena, Višňovského a Gáboríka. Prekvapujúco však v nominácii trénera Vladimíra Vůjteka chýbal dlhoročný kapitán Slovenska, historicky najlepší reprezentačný strelec a jedna z najväčších hviezd KHL - Miroslav Šatan z HC Slovan Bratislava.

Miroslav ŠatanMiroslav Šatanhp

To, že český tréner Vůjtek nenominoval hrajúcu slovenskú hokejovú legendu Mira Šatana na olympijské hry v Soči vyvolalo v celej našej republike mohutné a dodnes neutíchajúce diskusie. Prvým oficiálnym dôvodom na tento nepochopiteľný krok zo strany trénera bolo to, že Šatan odohral za Slovan do dňa zverejnenia olympijskej nominácie len deväť zápasov, v ktorých zaznamenal iba dva góly. Takže jeho forma podľa vedenia reprezentácie nebola na úrovni hráčov, ktorí sa do Soči bez problémov dostanú a to aj napriek tomu, že ich jedinou snahou v posledných týždňoch pred ZOH 2014 bude sa nezraniť. Apropó zranení hráči. K vyššie menovanej trojici (Gáborík, Višňovský, Sersen), ktorá sa zo všetkých síl snaží do začiatku olympiády vyliečiť a aspoň začať naplno trénovať vo svojich kluboch NHL či KHL, čo však vôbec nemusí znamenať, že sa im v dohľadnom čase podarí aj pravidelne hrávať, pribudli na listinu hráčov s vážnymi zdravotnými problémami - obranca Dominik Graňák (zlomený členok) a útočník Marcel Hossa (zranené koleno).

A čo spôsobila nenominácia na olympiádu s Miroslavom Šatanom? Začal hrať ako doslova pokropený živou vodou. Takmer v každom zápase Slovana v KHL sa mu podarilo bodovať alebo skórovať, ožil pri ňom Libor Hudáček a táto dvojica nielen herne, ale aj v kanadskom bodovaní totálne zatienila Petra Ölveckého, Michela Miklíka a Milana Bartoviča, teda hráčov, ktorí v Soči pravdepodobne hrať budú. Škoda, že veľmi zlú výkonnosť v tejto sezóne ukazuje Branko Radivojevič, pretože za optimálnych okolností mohol byť na ZOH v Soči nielen on, ale asi aj celý slovanistický útok so Šatanom a Hudáčkom na krídlach. Počas polemiky o tom či Miro Šatan mal alebo nemal byť v olympijskej nominácii sa vynoril aj nedoriešený problém, ktorý je medzi ním a obrancom Zdenom Chárom. Ten v sezóne 2012/2013 počas svojho pôsobenia v klube Lev Praha po tvrdom náraze zranil kapitána Slovana Mira Šatana a vyradil ho na dlhé mesiace z aktívnej činnosti. Smutné je, že hit na Šatana vôbec nebol v tom zápase ojedinelý. Zdeno Chára si viackrát v zápase potreboval dokázať, že je o hlavu vyšší a o niekoľko kilogramov ťažší než jeho protihráči a osudný atak predviedol vo chvíli, kedy ho Miro nevidel a nečakal. Ešte zákernejší zákrok predviedol Chára aj v roku 2011 počas zápasu NHL Montreal - Boston, kde vrazil útočníka domácich Maxa Paciorettyho priamo do stĺpa držiaceho plexisklo a zlomil mu krčný stavec. „Som presvedčený, že sa ma snažil nasmerovať presne na hranu plexiskla. Cítil som, že mi hlavu do toho stĺpa zámerne namieril," povedal po hrôzostrašnom zákroku americký hokejista, ktorý síce napokon Chárovi odpustil evidentnú zákernosť, čo by určite urobil aj Šatan, pokiaľ by Zdeno vyvinul viac iniciatívy. Lenže dodnes zostal tento incident nevysvetlený, hoci obaja verejne sľúbili, že si to vyriešia medzi štyrmi očami bez prítomnosti médií. Žiaľ zostalo len pri rečiach a výsledok je taký, že do Soči letí Chára a Šatan sa zostane na olympijský hokejový turnaj pozerať len doma v televízii.

V každom prípade je to škoda, pretože Mirove výkony v posledných týždňoch stúpajú a zdá sa, že formu si ako pravý profesionál smerom k olympiáde vedel dobre načasovať. Len škoda, že sa na ňu s najväčšou pravdepodobnosťou nedostane. Tréner totiž dal prednosť mladším hráčom, hoci niektorí z nich si možno oblečú reprezentačný dres na vrcholnom podujatí po prvý raz ako napríklad Marinčin, Marcinko či Jurčo. Práve nedostatok skúseností u mladých hráčov môže byť azda najväčším hendikepom nášho národného tímu. V nominácií aj je dosť veľa rokmi osvedčených hokejistov, ktorým sa však ešte nikdy nepodarilo na medzinárodnej scéne uspieť a získať pre seba či Slovensko nejaký cenný kov. Týka sa to oboch brankárov - Petra Budaja i Jara Haláka, obrancu Andreja Meszároša, alebo útočníkov Mariána Gáboríka, Richarda Pánika či bratov Mariána a Marcela Hossu. Aspoň jednu medailu na svojom konte majú Laco, Baranka, Sekera, Sersen, Bartovič, Surový, Tatár, Záborský a Miklík, z čoho logicky vyplýva, že Slovensko bude mať na ľade len troch hráčov, ktorým ich získali viac a to je Chára s dvomi striebornými, nad ktorým vyčnieva Ľubo Višňovský (zlato, striebro, bronz) s Michalom Handzušom (zlato a 2 krát striebro). Absolútnym rekordérom spomedzi stále aktívnych hráčov je už spomínaný Miroslav Šatan, ktorý má doma štyri medaily - zlatú z MS 2002, dve strieborné z MS 2000 a 2012 a bronz z roku 2003. Okrem toho pomohol Slovensku v rokoch 1994 až 1995 vybojovať postup zo skupín C a B až do elitnej kategórie a ako jediný slovenský reprezentant štartoval na všetkých ZOH v ére samostatnosti, teda v Lillehameri 1994, Nagane 1998, Salt Lake City 2002, Turíne 2006 i Vancouveri 2010. Na svoju šiestu olympiádu sa už žiaľ nedostane. Ani nie kvôli tomu, že by na to ako hokejista nemal, ale skrátka preto, že o tom kompetentní predčasne a dosť nerozvážne rozhodli. Asi nie je na svete žiadna iná krajina, ktorá by takú legendu akou dnes už nepochybne je Miro Šatan prezývaný aj „tichý zabijak" nechala doma. Také niečo si nedovolia ani v Čechách, kde nominovali do Soči nielen 42-ročného veterána Jaromíra Jágra, ale dokonca i o rok staršieho Petra Nedvěda. Trénerom aj fanúšikom je jasné, že mužstvo, ktoré chce na olympiáde uspieť alebo niečo dosiahnuť, tak potrebuje mať v kádri aj starých lišiakov, ktorí síce už nie sú najrýchlejší, ale sú schopní rozhodovať zápasy, neboja sa zodpovednosti, ale hlavne dokážu usmerniť priamo na ľade svojich mladších spoluhráčov. Takýmto hráčom by nepochybne mohol byť aj Miro Šatan, ktorý odkrútil 15 sezón v NHL, vyhral Stanley Cup, je majstrom sveta v hokeji a aj Rusi ho považujú za jednu z najjagavejších hviezd KHL. Žiaden slovenský hokejový reprezentant si olympiádu v Soči 2014 nezaslúži viac ako on. Nielen preto, že by sa mohol dôstojne rozlúčiť s 20-ročnou reprezentačnou kariérou, ale hlavne z toho dôvodu, že stále patrí k najlepším hokejistom, akých Slovensko momentálne k dispozícii má. Navyše je to víťazný typ hráča, bez ktorého v Soči asi sotva uspejeme a nikto iný nemá silnejšiu motiváciu zabojovať o olympijskú medailu ako práve on. A určite najlepšie by bolo získať zlatú...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TRNAVA

Trnavskí policajti zastrelili muža, ktorý mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby v obci Opoj je 42-ročný Ján Golis.

KOMENTÁRE

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

TECH

Teoretická astrofyzika dosiahla truiumf, našli kilonovu

Ďalekohľady zachytili prvý optický náprotivok zdroja gravitačných vĺn.


Už ste čítali?